Tretí víkend v Saudskej Arábii. Miestni vízový poradca mi odporučil radšej odísť z SA, aby som sa v deň odchodu nedostal náhodou do problémov, keďže na naše víza môžeme byť v SA len mesiac v kuse. Avšak mesiac arabský. Tak som si radšej rezervoval cestu do Ammánu v Jordánsku. Víza zoženiem na hranici a koniec-koncov tu sa mi páčilo. Aj ma presviedčal chlap v cestovke, aby som si požičal auto a vyrazil do Wádí Rúm, ale načo stresovať, aspoň si poriadne užijem Ammán. A musím už takto dopredu povedať, že sa to podarilo na 110%.
Prvý deň som v hoteli, kde som bol ubytovaný (Le Royal, 3rd Circle, Zahran Street, Jabal Amman) objavil možnosť využiť vyhliadkové autobusy Amman City Tour.
Tak som si vo štvrtok pri hoteli ráno o desiatej na jeden počkal a vyrazil do mesta. V autobuse som bol jediný turista. Preto mi sprievodca dovolil sedieť na jeho sprievodcovskom sedadle. Vystúpil som pri mešite Al Husseini v Starom meste. Zbehol som si kúpiť džús z čerstvo vytlačeného ovocia a zamieril som k predavačom šiat, ktoré sa Lucke na fotke páčili. Tak nejako som sa s nimi dohodol, že aj keď nemajú tie, ktoré chcem, zajtra by ich mohli zohnať. Nechal som im tam fotku a uvidíme, čo z toho bude. Za hodinu som bol dohodnutý, že ma vyzdvihne ďalší autobus. Podarilo sa. Opäť sám a tak som mohol sedieť vpredu, mať skvelý výhľad a zároveň aj komentár sprievodcov. Prišli sme k "Modrej mešite", sprievodca mi pomohol so vstupom do vnútra a potom ma počkal, kým som si to tu na okolí trochu omrkol. V autobuse cestou k mešite kráľa Huseina som sa dozvedel, kde a ako žijú Cigáni v Jordánsku, kde je najstaršia tradičná rešturácia v meste (Al Waha = Oáza) - oproti nákupnému centru Ammán na námestí Al Yubil Adh Dhahabí.
Priviezli ma k mešite Kráľa Husseina (King Hussein Mosque), blízko ktorej je aj kráľovské automobilové múzeum. Keďže som sa do tejto mešity nedostal, pozrel som si múzeum a urobil len pár fotiek mešity zvonka.
Už som toho mal na dnes dosť, tak som sa nechal odviezť na zastávku, kde som nastúpil pri hoteli a rozmýšľal ako nájdem reštauráciu Al Waha, keďže som so svojou deravou hlavou jej názov medzičasom zabudol. Našťastie som si pamätal anglický preklad a vedel som kde zhruba to na mape je a našťastie som natrafil na duchaplného taxikára, ktorý zastavil pri jednom drahom hoteli a poprosil nejakého poslíčka o pomoc s komunikáciou a našťastie ten poslíček aj vedel, kde presne tá reštika je, vedel aj jej arabský názov. Bingo. Cesta taxíkom stála okolo 2 JOD (30 Kč), ešte malé dohadovanie s taxikárom, ktorý sa ma snažil presvedčiť, že mi stačí z 20 JOD vydať len osem a bolo to. Reštaurácia to je pekná, tradičná, jedlo dobré - dal som si hummus, mixed grill a mätový čaj, čašník Egypťan bol tiež super. Proste stálo to za každú korunu. Jediné čo ma mrzelo, že tu so mnou nebola Lucka.
Druhý deň v Ammáne: Keďže na piatok som bol dohodnutý s predavačom šiat, že prídem pred druhou, tak som na obed vyrazil do centra. Šaty na moje prekvapenie mal. Avšak miesto modrých boli červené. Škoda. Okrem toho sa mi zdalo, že aj tá látka bola taká voľajaká podivná, drapľavá a umelinová. Tak som to nekúpil. Bude si musieť Lucka vybrať sama, ak sa sem niekedy dostaneme spolu. Ešte som sa tu trochu poprechádzal po trhu, pozoroval som, ako sa na námestí pred mešitou modlili ľudia keďže sa všetci nezmestili dovnútra a chcel som ísť na kávu do kaviarne, kde sme boli už aj pri prvej návšteve Ammánu s Christianom a Hasanom. Tu som stretol nejakých miestnych, od ktorých som sa dozvedel, že identifikovali Slovensko ako krajinu, kde sa hovorí slovansky, pýtali sa či rozumiem rusky a dokonca aj poznali pár ruských slov. Potom som si jedným z nich zahral šach. Aj napriek tomu, že som bol jeden ťah od víťazstva, nakoniec som prehral. Škoda. Ale páči sa mi tento ich zvyk, že hrajú šach v kaviarňach. Videl som ženu, ktorá tu bola pravdepodobne s dcérou a kreslila okolosediacich hostí nejakým atramentovým namáčacím perom. Neodfotil som ju, aj keď ma to veľmi lákalo. Možno škoda. Celkovo je Jordánsko oveľa príjemnejšia krajina ako Saudská Arábia. Aj ľudia sú tu otvorenejší, čo je milé. Rozlúčil som sa so svojim šachovým súperom a jeho priateľom, zamieril som zaplatiť a spoznal som miestneho športového novinára Akrama, s ktorým som sa potom ešte asi hodinu rozprával o Jordánsku, cestovaní a tak. Medzi rečou mi povedal, že ma videl na tom plnom námestí, ako z kraja od steny fotím mešitu a modliacich sa. Európan je tu rozhodne neprehliadnuteľný. Rozhodnutie ísť na kávu do „jeho“ kaviarne bolo jedno z tých podarenejších. Taxík spred kaviarne, na ktorý sme čakali dobrých 20 minút, ma zobral do hotela a vzápätí aj na letisko.

Spolu s Thilom sme sa prešli po trhovisku Al Batha neďaleko pevnosti Masmak a Veľkej mešity. Keď sme tam skončili, zašli sme do Al Sajf galery. - niečo ako domáce potreby. Úžasné. Arabské čajníky, kanvice na kávu, mažiare, šálky a všetko možné z kovu, skla aj keramiky. Musím uznať, že ich dizajn má štýl, ktorý sa páči nielen Lucke, ale aj mne. Strávili sme tam vyše hodinu. Ja v domácich potrebách vyše hodinu. Neuveriteľné. Prechádzali sme sa tam ako v múzeu a nakoniec aj dačo kúpili.
Po štyroch týždňoch tu som sa na odlet tešil ako malý chlapec. Konečne nadišiel správny čas. Ani som nemohol v hoteli poobede poriadne spať, ako som sa tešil. Našťastie aspoň cestu v lietadle som využil na spánok, keďže som mal pred sebou hneď po prílete ešte cestu na dovolenku do Chorvátska. Tentokrát konečne aj s Luckou.