Štvrtý deň - štvrtok 1.5.2008
Všeobecné postrehy: Vodu tu stále pijeme v takých jogurtových kelímkoch.
Ešte aj viečko majú ako jogurty. Skúšali sme čaj s mliekom a zázvorom,
aj tureckú kávu s korením, bolo to dobré.
Do taxíka v Ammáne sa nás zmestilo päť. Teda šesť - keď počítam aj šoféra.
Už na prvý pohľad je jasné, že Jordánsko je ďaleko chaotickejšia krajina
ako SA. Aj taxikár tvrdil, že Saudi sú divní. Vraj správny moslim musí
mať aj pivo a ženy. Stačilo pár hodín v Jordánsku, aby som dospel k názoru,
že Jordánci zapadajú do nášho vnímania Arabov svojím správaním ďaleko
presnejšie než Saudi. Tí v porovnaní s Jordáncami pôsobia celkom aristokraticky.
Na tento výlet som sa naozaj
tešil. Do hotela Sheraton som prišiel skoro v polospánku, ledva som chápal
čo odo mňa na recepcii chcú. Vôbec som sa do toho hotela nehodil v stave,
v akom som bol - "batohár". Dohodli sme sa s kolegami, že ma
ráno v prenajatom aute vyzdvihnú pri hoteli. Neprišli. Tak som im skúšal
volať zo saudského mobilu, ale som sa nedovolal. Neskôr sme zistili, že
v Jordánsku musíme používať iného operátora, ako sa nám automaticky nastavil.
Čo je ale divné, ani správa pre Lucku domov nedorazila aj napriek tomu,
že mi to odúčtovalo skoro 2 SAR (8 Kč) z kreditu. Tak som prehodil na
české číslo a zisťoval, čo je s kolegami. Vraj ešte študujú ako sa sem
dostať, ale do polhodiny prídu. Inak bolo celkom chladno - to som si všimol
ako som tam na ulici postával a ešte, že keď budem potrebovať taxi stačí
vyjsť na ulicu a určite niekto zastaví. Za tú polhodinu sa mi ponúkalo
asi 10 taxikárov. To bolo fajn zistenie. Cesta do Petry ubiehala rýchlo,
pretože sme išli po diaľnici. Cestou sme v miestnom "obchode"
kúpili vodu vo fľašiach a po nejakých 3 hodinách sme dorazili do Petry.
Je to zvláštne miesto prakticky uprostred púšte. Všade hromada turistov,
aj keď je len začiatok mája. Neviem si predstaviť koľko turistov tu musí
byť počas sezóny, lebo teraz tam bola hlava na hlave. A komercia dorazila
aj sem spolu s Indianom Jonesom - hneď v prvom stánku bol vycapený. Inak
cena je 21 JOD (cca 300 Kč) za jednodňový lístok. Ale treba nechať, že
miesto je to zaujímavé. Škoda, že tu nebola so mnou aj Lucka, mal by som
z toho asi väčšiu radosť. Strávili sme tam asi štyri hodiny, ale za každým
rohom bol ešte ďalší roh, za ktorým sa dalo niečo vidieť. A ťavy. Sú to
veľké nevrlé zvieratá, len vrčia a ceria zuby. Museli sme si povedať stop,
keď sme ešte chceli vidieť Mŕtve more aspoň trochu za svetla. K Mŕtvemu
moru sme išli po miestnych cestách. Všade samé "bumpers" brzdy
na ceste, niektoré poriadne ani nebolo vidieť, ale v podstate cesta ubiehala
v pohode. Zastavili sme sa v miestnej bagetérii na falafel, ale ja som
na rozdiel od kolegov neriskoval a dal si s nimi iba čaj s mätou. Normálmy
čierny čaj, cukor a do toho mäta. Čerstvá samozrejme, nie sušená. Chlap
pre ňu išiel niekam von.
Cestou k Mŕtvemu moru sme prešli cez niekoľko vojenských kontrol. Keď
o tom človek číta v sprievodcoch, má pocit, že je to niečo hrozné, ale
tí vojaci boli tiež veľmi milí. Vyzvedali s úsmevom odkiaľ sme, kam ideme
a vždy nakoniec nezabudli dodať Welcome in Jordan. Sranda.
Petra
-> Mŕtve more ->Ammán
K Mŕtvemu moru sme dorazili
tesne pred západom slnka. Dobré načasovanie. Kolegovia sa chceli v ňom
aj okúpať, tak sme hľadali nejakú dobre známu pláž, ale na prvý pokus
sme omylom narazili na nejakú miestnu "čiernu" pláž, poobzerali
sme to tam, vyzeralo to akoby sa začínala nejaká párty ale usúdili sme,
že to asi nebude ono a išli sme ďalej. Na ďalšom kontrolnom bode nám vojak
povedal, že nám ostáva ešte asi 13 km k Ammán Beach, že to je to čo hľadáme.
A mal pravdu. Táto pláž už vyzerala tak, ako sme si ju predstavovali.
Hromada miestnych rodín si tam na večer išla robiť piknik. Ale po západe
slnka sa neodporúča kúpať, tak boli prevažne na pláži a piknikovali. Kolega
sa divil, že či po západe slnka prichádzajú žraloky, že čo iné by sa mohlo
stať. A bol to práve on, kto sa na dne šmykol a dosť silne si porezal
nohu. Tak teraz už vie prečo sa to neodporúča. Ja som sa len po lýtka
postavil do vody. Nechcel som plávať - nech mám ešte nejaký dôvod, prečo
sa vrátiť. Do Ammánu sme dorazili v noci okolo pol desiatej a ešte zhruba
hodinu trvalo, kým sme sa zorientovali a našli môj hotel. Pôvodne plánovaný
výlet do mesta som už neabsolvoval. Mal som už dosť. V hoteli som sa najedol,
skúsil som Lebanese mixed grill. Niektorí kolegova zbierajú všelijaké
blbiny zo sietí Rockcafe a Starbucks a začína to vyzerať tak, že ja zbieram
po rôznych krajinách mixed grill. Po večeri som si v hotelovom bare dal
jedno pivo, ale je to o ničom, pretože tu nemali žiadne miestne, len Heineken
a Amstel, tak som išiel spať.
