Desiaty deň - streda 7.5.2008
Tak ten víkend je už vážne na dosah. Konečne. Dobré je, že budú v televízii celkom pravidelne každý deň dávať nejaký hokej z MS. Dnes Švédsko – Švajčiarsko. Keďže do naplánovaného Ománu idem až zajtra, dnes som sa rozhodol, že vyrazím do starého centra k pevnosti Masmak.
Išiel som sám. Hneď prvú chybu som spravil, že som odchytil taxikára z ulice pri hoteli. Bol to síce až druhý, ktorý sa aspoň ako-tak tváril podľa obrázku, že vie kde to je, pretože toho prvého som poslal preč - ten ani netušil, že také niečo v Rijáde existuje. Ale aj tak mal som radšej zavolať Sahiba. To je taxikár a zároveň dispečer, ktorý posiela kolegov - väčšinou bratrancov a iných rodinných príslušníkov. Prišli z Pakistánu "od Láhauru" - čo bolo miesto vzdialené asi 400 km od Láhauru.
Nakoniec mi ten borec povedal cenu 40 SAR (160 Kč), čo sa na konci cesty ukázala byť poriadna blbosť. Keby vedel, kde to je, v živote na takú cenu nepristúpi. Ale aj tak ma odviezol len na dohľad Kingdom Tower, zobral 20 SAR (80 Kč) a preložil ma do iného taxíka, kde mi vybavil, že ma k tej pevnosti vezmú za ďalších 20 SAR. Podľa dohody. Avšak druhý taxikár mal zapnutý taxameter a tak som videl, koľko by to stálo normálne. Po prejazde zácpou v strede mesta sme dorazili k pevnosti, ktorá je mimochodom neďaleko Veľkej mešity, pred ktorou na námestí Dira stínajú hlavy. Taxík sa zastavil a s ním taxameter na 32 SAR (128 Kč) , ale taxikár si vzal len 20 podľa dohody. Akurát sa stmievalo, snažil som sa rýchlo porobiť zopár fotiek. Bola na to práve dobrá doba, pretože nadišiel čas modlitieb, kedy sa ulice vždy celkom vyprázdnia a tak som sa nemusel obávať, že si niekto bude myslieť, že fotím jeho. Po skončení modlitieb som sa dostal aj dovnútra. Je to pevnosť postavená z nepálenej hliny. Veľmi zvláštne. Dalo sa aj fotiť na opýtanie a vstup bol zadarmo. Ešte som spravil pár fotiek Veľkej mešity, pozrel kraj trhu, ktorý je neďaleko a vyrazil som na cestu do hotela. Mal som šťastie, keďže sa mi podarilo odchytiť taxikára, ktorý nielenže rozumel, ale nebol ani úplne blbý. Bol to nejaký Pakistánec a tvrdil, že je vzdelaný a asi to bola pravda, pretože vedel o Európe celkom veľa, dokonca aj o Slovensku, čo tu nebýva zvykom. Tak mi porozprával, že vzdelaní Saudi pracujúci vo firmách ako Sabic sú veľmi v pohode, ale bežní obyčajní ľudia vraj dosť nemajú radi cudzincov. Vraj im berú prácu. Je to ako všade na svete - stále tie isté fóbie a problémy. Zo Skype: "Dnes ma naspäť viezol taxikár Pakistánec, ktorý hovoril celkom dobre po anglicky, akurát som mu chviľami zle rozumel cez prízvuk. Vravel, že vyštudoval nejaké politické vedy... fakt bolo vidieť, že má prehľad, rozprával mi aj čo vie o Československu a Juhoslávii a o vzťahu Pakistán - India a Čína a tak celkom sranda... Potom mi rozprával, že oni a Indovia nemajú taký problém ísť robiť do Saudskej Arábie a že tí vzdelaní Saudi sú väčšinou ok, ale že miestni obyčajní ľudia nie sú k cudzincom veľmi zhovievaví, lebo že tu ma každý, kto dáva prácu veľa peňazí a zaplatí si tých najlepších a potom miestni nemajú prácu... ale on vravel, že bez cudzincov by Rijád nebol taký ako je teraz... zaujímavé ho bolo počúvať."

Inak som dnes od arabského kolegu zisťoval, či si možno pozrieť staré kráľovské sídlo niekde za mestom v púšti. On na to, že u nich sa môže ísť všade. Dnes večer mali kolegovia odcestovať do Bejrútu. Celý týždeň ma presviedčali, aby som išiel s nimi. Vravím im, že ja tam nejdem, keď sa tak prestrelujú Izraelčania a Hizballáh v blízkosti. Oni, že už tam boli iní kolegovia a že Bejrút je bezpečný. Žiaľ ich cesta dopadla tak, že sa na letisku dozvedeli, že letisko v Bejrúte neprijíma, pretože tam vypukli občianske nepokoje a možno občianska vojna.