Jedenásty deň - štvrtok 8.5.2008
Kvôli odletu do Ománu som vstával skoro. O piatej. Na šiestu som bol dohodnutý so Sahibom, že pre mňa príde a odvezie ma na letisko. Odlietal som o ôsmej. Ešte som si v lietadle pospal. Prestup v Dubaji. Trochu sa veci komplikovali. Cestovať so slovenským pasom je niekedy naozaj ťažké. Ženská pri transfer okne na základe pasu zisťovala, odkiaľ som doletel a keďže asi Bratislava nemá nejako extra vyhlásené medzinárodné letisko, tak mi s kľudom oznámila, že moju krajinu nemá v systéme. Následne zistila, že vraj mám neplatné spätné víza do Saudskej Arábie a že sa tam teda nemôžem ani vrátiť, a keďže nemám ani vízum do Ománu, tak mi nedá ďalšiu letenku a celé to zabila, že nemám ani spiatočný lístok. Tak som jej postupne vysvetlil, že saudské víza sú na viacnásobný vstup, nech sa dobre pozrie, že ománske víza kúpim na letisku a že ma teda musí pustiť do ďalšieho lietadla, lebo spiatočnú letenku mám z Maskatu v Ománe. Jediná vec, ktorú ťažko chápala, že odkiaľ som to teda vlastne prišiel. Ja je vravím, že z Rijádu a ona, že nie, odkiaľ som prišiel z Európy. Že by pomohlo, keby som mal tú prvú letenku. Tak som zalovil v dokladoch a vytiahol srdcové eso v podobe lístka Praha – Istanbul. To už bola spokojnejšia a niekam odišla. Vrátila sa asi o päť minút s palubným lístkom. Bingo. Veľa nechýbalo a čakal ma osud Toma Hanksa alias Viktora (tuším) z filmu Terminál. Tak či tak to nebol posledný problém v Dubaji na letisku. Letisko v Dubaji je hotový Babylon. Ľudia mnohých národov a mnohých zvykov - miešali sa tam zahalené Arabky s Indkami oblečenými v sárí a skoro povyzliekanými „západniarkami“ a Aziatkami. Let do Maskatu Saudi Arabian Airlines mal meškanie asi hodinu. V poslednej chvíli nám zmenili odletovú bránu, tak som pochodoval cez pol letiska, narýchlo nás naložili a v počte tuším 8 pasažierov sme vyrazili smer Maskat. Všetkých nás preložili do prvej triedy. Počas štartu som si pozrel ako vyzerá Dubaj z výšky. Videl som zopár veľkých mrakodrapov a aj tu povestnú obrovskú vežu, ktorá sa črtala cez rozvírený piesok vytvárajúci podivnú hmlu. Dobre bolo vidieť ako sme už lietadlom vysoko a ešte stále sme neboli nad ňou. Ešte otočka z oceánu nad mesto, prelet ponad a pilot zamieril popri pobreží na Maskat. Tu som opäť zaspal a zobudil sa asi 10 sekúnd pred tým, ako sme dosadli na zem. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že mesto je to menšie ako Rijád alebo Ammán, rovnako už letisko na prvý pohľad posôbilo takým rázovitým dojmom. Ale ako som vystúpil von z lietadla, zaregistroval som ešte jednu výraznú zmenu. Teplo. Veľmi teplo. Bolo to strašné. Také horúčavy ako nás tu obarili, sme ešte nezažili ani v Rijáde. Možno preto, že sme celé dni v klimatizovanej firme a vyliezame až na večer. No a v Ammáne bolo oproti tomuto normálne zima. Šialené. Zahliadol som na teplomeri 45 C. Víza som kúpil na letisku za 6 OMR (asi 240 Kč).
Z môjho zaplateného hotela Majan Continental [Madžan] mi na vyžiadanie poslali mailom odhadovanú cenu taxíka z letiska. Tak som to skúsil, keď na mňa vybehol nejaký taxi dohadzovač, že ma do hotela odvezie za 7 OMR (280 Kč), tak som hneď z voleja povedal, že 5 a on ma odviedol k nejakej búdke, kde bol na cenníku môj hotel a pri ňom cena 7 OMR s tým, že som zaplatil v búdke a potom už nič taxikárovi. Aj tak dobre, ďalej som sa už nepokúšal zjednávať.
Hotel bol zaujímavý. Taký arabský, aj keď nie zrovna z najlepších, ale na prespanie úplná pohodička. Práve inak v rekonštrukcii. Ale ten arabský tvar, ktorý som videl na fotkách na internete, bol podľa mňa na živo ešte lepší.
Tak som sa tam ešte na nejaké dve hodiny vyvalil a okolo štvrtej sa vybral pozrieť aspoň mešitu, ktorá bola kúsok od hotela. Aj tak nemalo zmysel ísť skôr, pretože bola neznesiteľná horúčava. Na rozdiel od Rijádu tu nebolo tak sucho, tak som sa potil ako blázon. Mešita Sultána Qabosa je obrovská a pekná, akurát, že v dobe, keď som tam prišiel ja sa nedalo ísť dnu. Dá sa to cez ich pracovný týždeň doobeda. Kým som to celé obišiel prešli asi dve hodiny. Na parkovisku som sa porozprával s nejakým domorodcom, ktorý sa mi prihovoril, a čuduj sa svete mal celkom prehľad aj o Európe, tak sme chvíľu pokecali. Problémom bolo nájsť taxík. Na priľahlej veľkej ulici nikto nezastavil. Tak som obiehal mešitu a na parkovisku som jeden odchytil. Chcel 10 OMR ale ukecal som ho na 8 OMR (320 Kč). Aj tak zlá cena, ale čo už, keď to bol jediný taxík na okolí. Trhový mechanizmus v praxi. Nechal som sa odviezť do starého centra k pevnosti Al Mirani. Popri pobreží som sa prešiel z jednej časti mesta k druhej, k trhu Matrah.