Trinásty deň - sobota 10.5.2008
Už sa tu niekoľko dní snažím kúpiť klasickú kávovú džezvu, najlepšie medenú. Nejde mi to. Najbližšie k tomu som bol v Ománe, avšak tá, ktorú som videl bola nejaká divná akoby hliníková s veľmi fušersky upraveným vonkajším povrchom. Skúšam teda ďalej. Dnes som príliš fandil globalizácii a hľadal som džezvu dokonca v Carrefoure v Rijáde. Opäť neúspešne. Našiel som len nejaké teflónové Made in China a EU, alebo katastrofálnej kvality hliníkové z Turecka. Takže som zase nič nekúpil. Aspoň som našiel oddelenie, kde predávali korenia. Predávali to z veľkých plátených vriec. V blízkosti oddelenia bola nádherná vôňa rôznych korení. Odpísal som názvy nejakých, ktoré mali jasnú tabuľku, aby mohla Lucka z domu vybrať, ktoré by som priniesol domov.
Problém môjho projektu je, že ma sem poslali príliš neskoro. A tak tím, do ktorého som prišiel, už má skoro celú prácu urobenú a tú, ktorá zostáva pokryjú ľudia, ktorí prišli predo mnou. Ja od dnes začínam v novom tíme logistikov. Bude to ťažké, v tejto oblasti sa až tak dobre neorientujem, ale to zvládnem. Nakoniec ešte aj mám tento týždeň dokončiť prácu aj pre môj pôvodný tím. Tak či tak, toto ešte v tejto fáze nie je SAP projekt a tak by som v podstate rád vymenil toto za pekný SAP projekt kdekoľvek, najlepšie v Čechách. Ale z boja sa neuteká. Aspoň, že dávajú každý večer hokej.

Pätnásty deň - pondelok 12.5.2008
Dnes som sa dozvedel, že starý kráľovský hrad, ktorý má byť prístupný niekde za mestom v púšti je možné navštíviť - ale len do 17. hodiny. V robote nás preložili na trináste poschodie. Je to tu hrozné. Tá klimatizácia mi lezie na nervy - fučí to tu ako šialené, normálne mi je zima na hlavu. Ale odkedy som sa posunul na druhý koniec stola je to lepšie. Cestou z práce som sa prešiel do nákupného centra Granada, preskúmať možnosti, kúpiť si nejakú vodu a išiel som oddychovať do hotela.

Šestnásty deň - utorok 13.5.2008
Dnes sme nakupovali vo fotoobchode u Sulejmana v časti Batha. Proste sranda, dojednávali sme cenu, handlovali a nakoniec sme teda nakúpili a platili kartami. Na faktúru napísal moje meno iba ako "Miloš" a sranda bola, keď sme mali podpísať bloček - zistili sme, že suma je len v arabských číslach. Tak sme tam chvíľu meditovali, že ako máme vedieť, či stiahli správnu čiastku. Nakoniec sa Sulejman vynašiel a poprosil jedného zákazníka, čo práve prišiel, aby nám povedal ako nezainteresovaný aké je tam číslo. Bol to Ind a potvrdil sumu, na ktorej sme boli dohodnutí.

Sedemnásty deň - streda 14.5.2008
Aj keď dátumovo zajtra, dá sa povedať, že dnes letím konečne domov. V práci bežný deň. Akurát dnes sme definitívne ukončili úlohu pre môj pôvodný tím a odteraz už budem naplno pracovať na novom pôsobisku. Dobre, že teraz idem na týždeň domov, aspoň si budem môcť dačo naštudovať. Zbalil som si v hoteli všetky veci a odložil ich na recepcii. Po návrate z práce som ich preložil ku kolegom do vily a išiel do nákupného centra Granada. Lucke som chcel kúpiť niečo, z čoho bude mať radosť, korenia a definitívne uzarieť problém s džezvou. Vyriešil som to tak, že som nakúpil korenia všetkého druhu, dve rôzne veľké misky aké majú v libanonskej reštike na Smíchove a našiel som aj nejaké pekné džezvy vyrobené v Turecku. Nie sú síce medené a nevyzerajú staro, ale sú pekné a budú funkčne snáď dobré. Času na výber všetkého som mal dosť, pretože nastal čas modlitieb a bol som teda v obchode zavretý bez možnosti odísť s nakúpenými vecami. Prešiel som sa ďalej po obchode a premýšľal, čo ešte zobrať Lucke. Po zaplatení som prešiel pár obchodov s arabskými tradičnými šatami, pár zlatníctiev ale nakoniec som nenašiel odvahu na takýto nákup a tak som našiel v obchode Traditionals drevenú krabičku, čosi ako peračník. Zvyšný čas po návrate do hotela sme prekecali s kolegom Martinom z Nemecka. Ukazoval mi pár fotiek z Indie a ja jemu fotky na našej stránke z Grécka a Slovenska. Potom sme si ešte zahrali biliard, kde som utŕžil zdrvujúcu prehru a hodinu pred polnocou ma čakal Sahibov kolega s taxíkom na letisko.

Osemnásty deň - štvrtok 15.5.2008
Ešte som si niečo kúpil na letisku na jedenie. A o druhej v noci sme vzlietli smerom na Istanbul. Prakticky okamžite po štarte som zaspal a zobudil sa až dvadsať minút pred pristátím. Na letisku som sa usadil do VIP lóže tureckých aerolínií, pripojil som počítač do elektriky a strávil 5 hodín čakania na prípoj písaním denníka a diskusiou s Igorom. Kúpil som ešte nejaké turecké sladkosti pre Lucku - lokum - a tešil sa na posledné dve hodiny letu domov. Tentokrát som v lietadle aj čosi pojedol a ešte si aj trochu pospal. Praha. Skvelé. Na colnici som ešte musel ukázať, čo to tam mám za sáčky v taške. Boli to moje korenia a hurá domov. S Luckou sme sa stretli o dve hodiny na Smíchove. Nasledoval týždeň doma.

Štvrtý a piaty týždeň - 23.5.2008 až 5.6.2008
Tentokrát som letel do Rijádu cez Frankfurt. Vo Frankfurte sme sa stretli hádam desiati kolegevia. Všetci sme mali namierené do Rijádu.
Konečne sa mi podarilo zohnať džezvičky. V hypermarkete Granada som sa spýtal v kaviarni na rohu. Pomohol mi nejaký barman z Filipín, ktorý mi ukázal obchod hneď vedľa kaviarne, kde ich bolo dostať. Mali aj arabské kanvice, tak som zobral aj tie. Nechal som mu tam Lázeňské oplátky Opavia, z čoho bol nadšený a po mesiaci keď som tam nakupoval znova, ma z diaľky zdravil.
Na prvý víkend sme objednali Sahiba, aby mne a poľským kolegom spravil malú prehliadku po Rijáde. Pozreli sme si vo štvrtok ťaví trh severovýchodne od Rijádu a opevnený hrad Al Diryah. Žiaľ do starého kráľovského hradu sa nám dostať nepodarilo, pretože tam prebiehala rekonštrukcia. Prešli sme sa v priľahlom parku, nezvyčajne zelenom, kde piknikovali arabské rodiny.