menu4.gif
 
 

There were visitors until now

prihlásenie


 
 
 
 
Rijád - časť Al Batha (Saudská Arábia)
Deviaty deň - utorok 6.5.2008.
Víkend sa nezadržateľne blíži. Som zvedavý, ako to dopadne. Dnes sme len tak mimochodom dostali tip, kam ísť pozrieť foťáky a príslušenstvo za dobrú cenu. Tak sme sa tam po práci vybrali - trhovisko Al Batha. Tak toto miesto žilo ďaleko viac než centrum s luxusnými obchodmi. Hromada rôznych predavačov všetkého, na čo si len človek spomenie, avšak väčšinou bazárového typu. Dokonca sme na vlastné oči videli maníkov, čo pred svojím bazárom opravovali elektroniku a potom to second hand predávali. Ale našli sme tu aj obchod s fotopotrebami a na prekvapenie pôsobil seriózne, hoci bol v podivnom prostredí.
Kolega tu chcel kúpiť foťák, pretože to vychádzalo lacnejšie ako v Nemecku. Ja som tu našiel teleobjektív Olympus Zuiko 50-200 za dobrú cenu. Rozmýšľal som nad tým, že by som ho aj kúpil, ale nakoniec som si nechal čas na premyslenie a rovnako spravil aj kolega. Poprosil som šéfa obchodu, nech mi skúsi zistiť aj ceny ďalších Olympus objektívov, ale ani po mnohých ďalších pokusoch o komunikáciu nevedel na túto otázku odpovedať nasledujúcich 5 dní.
Nakoniec, samozrejme v inom obchode, kolega kúpil zaujímavé Tissot hodinky. Vedeli pracovať aj ako kompas a výškomer a pritom boli ručičkové. Neskôr vo firme zisťoval, či vôbec Tissot také hodinky vyrába a zo začiatku to vyzeralo zle-nedobre, ale nakoniec zistil, že áno, ale že ich distribuuje len v Ázii. Pre neho šťastie. V tomto obchode predavač obdivoval náš staručký kompakt Olympus, chcel vedieť za koľko som ho kúpil a kde, že je veľmi pekný. Bol prekvapený informáciou, že je to už aspoň 4 roky starý model, takže si cenu nepamätám. Toto miesto sa mi páčilo ďaleko viac ako napudrované nákupné centrá. Na druhej strane si však myslím, že prísť sem hneď prvý deň by bola čistá šialenosť. Myslím, že už si pomaly začínam zvykať na to, že tí ľudia sú trochu iní, ale viac-menej v pohode.
Aj tak si celý čas predstavujem, aké to musí byť normálne tu existovať a neviem si predstaviť, že by som išiel s Luckou von a keď by som sa s ňou rozprával, ani by som ju nevidel, nevraviac o tom, že oni sa na verejnosti málokedy držia za ruku a len vo výnimočných prípadoch sa rozprávajú - ako aj, keď väčšinou ani nechodia vedľa seba. Toto si ale človek väčšinou ani neuvedomí v prvej chvíli, pretože sú tu všetci na tom rovnako. Aj mne to došlo až dnes ako som si všimol výnimočný pár, išli vedľa seba bavili sa a dokonca sa zdalo, že sa pochechtávajú on aj ona. Absolútne tým správaním vytŕčali z davu.
Rijád - pevnosť Masmak (Saudská Arábia)

Desiaty deň - streda 7.5.2008
Tak ten víkend je už vážne na dosah. Konečne. Dobré je, že budú v televízii celkom pravidelne každý deň dávať nejaký hokej z MS. Dnes Švédsko – Švajčiarsko. Keďže do naplánovaného Ománu idem až zajtra, dnes som sa rozhodol, že vyrazím do starého centra k pevnosti Masmak.
Išiel som sám. Hneď prvú chybu som spravil, že som odchytil taxikára z ulice pri hoteli. Bol to síce až druhý, ktorý sa aspoň ako-tak tváril podľa obrázku, že vie kde to je, pretože toho prvého som poslal preč - ten ani netušil, že také niečo v Rijáde existuje. Ale aj tak mal som radšej zavolať Sahiba. To je taxikár a zároveň dispečer, ktorý posiela kolegov - väčšinou bratrancov a iných rodinných príslušníkov. Prišli z Pakistánu "od Láhauru" - čo bolo miesto vzdialené asi 400 km od Láhauru.
Nakoniec mi ten borec povedal cenu 40 SAR (160 Kč), čo sa na konci cesty ukázala byť poriadna blbosť. Keby vedel, kde to je, v živote na takú cenu nepristúpi. Ale aj tak ma odviezol len na dohľad Kingdom Tower, zobral 20 SAR (80 Kč) a preložil ma do iného taxíka, kde mi vybavil, že ma k tej pevnosti vezmú za ďalších 20 SAR. Podľa dohody. Avšak druhý taxikár mal zapnutý taxameter a tak som videl, koľko by to stálo normálne. Po prejazde zácpou v strede mesta sme dorazili k pevnosti, ktorá je mimochodom neďaleko Veľkej mešity, pred ktorou na námestí Dira stínajú hlavy. Taxík sa zastavil a s ním taxameter na 32 SAR (128 Kč) , ale taxikár si vzal len 20 podľa dohody. Akurát sa stmievalo, snažil som sa rýchlo porobiť zopár fotiek. Bola na to práve dobrá doba, pretože nadišiel čas modlitieb, kedy sa ulice vždy celkom vyprázdnia a tak som sa nemusel obávať, že si niekto bude myslieť, že fotím jeho. Po skončení modlitieb som sa dostal aj dovnútra. Je to pevnosť postavená z nepálenej hliny. Veľmi zvláštne. Dalo sa aj fotiť na opýtanie a vstup bol zadarmo. Ešte som spravil pár fotiek Veľkej mešity, pozrel kraj trhu, ktorý je neďaleko a vyrazil som na cestu do hotela. Mal som šťastie, keďže sa mi podarilo odchytiť taxikára, ktorý nielenže rozumel, ale nebol ani úplne blbý. Bol to nejaký Pakistánec a tvrdil, že je vzdelaný a asi to bola pravda, pretože vedel o Európe celkom veľa, dokonca aj o Slovensku, čo tu nebýva zvykom. Tak mi porozprával, že vzdelaní Saudi pracujúci vo firmách ako Sabic sú veľmi v pohode, ale bežní obyčajní ľudia vraj dosť nemajú radi cudzincov. Vraj im berú prácu. Je to ako všade na svete - stále tie isté fóbie a problémy. Zo Skype: "Dnes ma naspäť viezol taxikár Pakistánec, ktorý hovoril celkom dobre po anglicky, akurát som mu chviľami zle rozumel cez prízvuk. Vravel, že vyštudoval nejaké politické vedy... fakt bolo vidieť, že má prehľad, rozprával mi aj čo vie o Československu a Juhoslávii a o vzťahu Pakistán - India a Čína a tak celkom sranda... Potom mi rozprával, že oni a Indovia nemajú taký problém ísť robiť do Saudskej Arábie a že tí vzdelaní Saudi sú väčšinou ok, ale že miestni obyčajní ľudia nie sú k cudzincom veľmi zhovievaví, lebo že tu ma každý, kto dáva prácu veľa peňazí a zaplatí si tých najlepších a potom miestni nemajú prácu... ale on vravel, že bez cudzincov by Rijád nebol taký ako je teraz... zaujímavé ho bolo počúvať."

Inak som dnes od arabského kolegu zisťoval, či si možno pozrieť staré kráľovské sídlo niekde za mestom v púšti. On na to, že u nich sa môže ísť všade. Dnes večer mali kolegovia odcestovať do Bejrútu. Celý týždeň ma presviedčali, aby som išiel s nimi. Vravím im, že ja tam nejdem, keď sa tak prestrelujú Izraelčania a Hizballáh v blízkosti. Oni, že už tam boli iní kolegovia a že Bejrút je bezpečný. Žiaľ ich cesta dopadla tak, že sa na letisku dozvedeli, že letisko v Bejrúte neprijíma, pretože tam vypukli občianske nepokoje a možno občianska vojna.

 
 

 
Locations of visitors to this page