menu.gif
 
 

Doteraz sme zaznamenali návštev

prihlásenie


 
 
 
Rijád -> Dubaj -> Maskat
Maskat (Omán)

Jedenásty deň - štvrtok 8.5.2008
Kvôli odletu do Ománu som vstával skoro. O piatej. Na šiestu som bol dohodnutý so Sahibom, že pre mňa príde a odvezie ma na letisko. Odlietal som o ôsmej. Ešte som si v lietadle pospal. Prestup v Dubaji. Trochu sa veci komplikovali. Cestovať so slovenským pasom je niekedy naozaj ťažké. Ženská pri transfer okne na základe pasu zisťovala, odkiaľ som doletel a keďže asi Bratislava nemá nejako extra vyhlásené medzinárodné letisko, tak mi s kľudom oznámila, že moju krajinu nemá v systéme. Následne zistila, že vraj mám neplatné spätné víza do Saudskej Arábie a že sa tam teda nemôžem ani vrátiť, a keďže nemám ani vízum do Ománu, tak mi nedá ďalšiu letenku a celé to zabila, že nemám ani spiatočný lístok. Tak som jej postupne vysvetlil, že saudské víza sú na viacnásobný vstup, nech sa dobre pozrie, že ománske víza kúpim na letisku a že ma teda musí pustiť do ďalšieho lietadla, lebo spiatočnú letenku mám z Maskatu v Ománe. Jediná vec, ktorú ťažko chápala, že odkiaľ som to teda vlastne prišiel. Ja je vravím, že z Rijádu a ona, že nie, odkiaľ som prišiel z Európy. Že by pomohlo, keby som mal tú prvú letenku. Tak som zalovil v dokladoch a vytiahol srdcové eso v podobe lístka Praha – Istanbul. To už bola spokojnejšia a niekam odišla. Vrátila sa asi o päť minút s palubným lístkom. Bingo. Veľa nechýbalo a čakal ma osud Toma Hanksa alias Viktora (tuším) z filmu Terminál. Tak či tak to nebol posledný problém v Dubaji na letisku. Letisko v Dubaji je hotový Babylon. Ľudia mnohých národov a mnohých zvykov - miešali sa tam zahalené Arabky s Indkami oblečenými v sárí a skoro povyzliekanými „západniarkami“ a Aziatkami. Let do Maskatu Saudi Arabian Airlines mal meškanie asi hodinu. V poslednej chvíli nám zmenili odletovú bránu, tak som pochodoval cez pol letiska, narýchlo nás naložili a v počte tuším 8 pasažierov sme vyrazili smer Maskat. Všetkých nás preložili do prvej triedy. Počas štartu som si pozrel ako vyzerá Dubaj z výšky. Videl som zopár veľkých mrakodrapov a aj tu povestnú obrovskú vežu, ktorá sa črtala cez rozvírený piesok vytvárajúci podivnú hmlu. Dobre bolo vidieť ako sme už lietadlom vysoko a ešte stále sme neboli nad ňou. Ešte otočka z oceánu nad mesto, prelet ponad a pilot zamieril popri pobreží na Maskat. Tu som opäť zaspal a zobudil sa asi 10 sekúnd pred tým, ako sme dosadli na zem. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že mesto je to menšie ako Rijád alebo Ammán, rovnako už letisko na prvý pohľad posôbilo takým rázovitým dojmom. Ale ako som vystúpil von z lietadla, zaregistroval som ešte jednu výraznú zmenu. Teplo. Veľmi teplo. Bolo to strašné. Také horúčavy ako nás tu obarili, sme ešte nezažili ani v Rijáde. Možno preto, že sme celé dni v klimatizovanej firme a vyliezame až na večer. No a v Ammáne bolo oproti tomuto normálne zima. Šialené. Zahliadol som na teplomeri 45 C. Víza som kúpil na letisku za 6 OMR (asi 240 Kč).
Z môjho zaplateného hotela Majan Continental [Madžan] mi na vyžiadanie poslali mailom odhadovanú cenu taxíka z letiska. Tak som to skúsil, keď na mňa vybehol nejaký taxi dohadzovač, že ma do hotela odvezie za 7 OMR (280 Kč), tak som hneď z voleja povedal, že 5 a on ma odviedol k nejakej búdke, kde bol na cenníku môj hotel a pri ňom cena 7 OMR s tým, že som zaplatil v búdke a potom už nič taxikárovi. Aj tak dobre, ďalej som sa už nepokúšal zjednávať.
Hotel bol zaujímavý. Taký arabský, aj keď nie zrovna z najlepších, ale na prespanie úplná pohodička. Práve inak v rekonštrukcii. Ale ten arabský tvar, ktorý som videl na fotkách na internete, bol podľa mňa na živo ešte lepší.
Tak som sa tam ešte na nejaké dve hodiny vyvalil a okolo štvrtej sa vybral pozrieť aspoň mešitu, ktorá bola kúsok od hotela. Aj tak nemalo zmysel ísť skôr, pretože bola neznesiteľná horúčava. Na rozdiel od Rijádu tu nebolo tak sucho, tak som sa potil ako blázon. Mešita Sultána Qabosa je obrovská a pekná, akurát, že v dobe, keď som tam prišiel ja sa nedalo ísť dnu. Dá sa to cez ich pracovný týždeň doobeda. Kým som to celé obišiel prešli asi dve hodiny. Na parkovisku som sa porozprával s nejakým domorodcom, ktorý sa mi prihovoril, a čuduj sa svete mal celkom prehľad aj o Európe, tak sme chvíľu pokecali. Problémom bolo nájsť taxík. Na priľahlej veľkej ulici nikto nezastavil. Tak som obiehal mešitu a na parkovisku som jeden odchytil. Chcel 10 OMR ale ukecal som ho na 8 OMR (320 Kč). Aj tak zlá cena, ale čo už, keď to bol jediný taxík na okolí. Trhový mechanizmus v praxi. Nechal som sa odviezť do starého centra k pevnosti Al Mirani. Popri pobreží som sa prešiel z jednej časti mesta k druhej, k trhu Matrah.

Mesto bolo plné ľudí. Trochu som to omrkol, kúpil nejaké pohľadnice, navštívil obchod s perzskými kobercami, kde mi predavač ukazoval rozdiel medzi dobrým, lepším a najlepším kobercom v závislosti od počtu vpichov. Boli nádherné. Ceny za koberec veľkosti zhruba meter krát meter a pol od 95 OMR do 600 OMR (3.800 až 24.000 Kč). Predavač tvrdil, že sú originál perzské z Iránu a kupujúci k nim dostnane do ruky certifikát pravosti a následne poštou certifikát vysvetľujúci históriu a zmysel vzoru toho koberca. Deň som zakončil v reštaurácii. Opäť indickej. Inak je tu rovnako ako v SA veľa Indov a Pakistáncov. Dokonca možno ešte viac alebo aspoň je ich viac vidieť, pretože nosili svoje typické oblečenie. Teda hlavne ženy. Celkovo Maskat pôsobí na rozdiel od Rijádu takým farebnejším dojmom. Farebné mešity, farebnejší ľudia a tak sa mi na ulici zdalo, že aj takí uvoľnenejší, určite sa viac smiali. Večer som si na nábreží zobral taxík za 6 OMR naspať do hotela.
Dvanásty deň - piatok 9.5.2008
Tak nejako som sa ráno pozobúdzal až o pol desiatej aby som stihol raňajky. Po nich som ešte do pol dvanástej zaliezol do postele. Ale keďže o dvanástej som musel opustiť izbu bolo jasné, kedy sa vyberiem do mesta. Šialený čas najväčších horúčav. Prešiel som pár krokov k štadiónu "Mládežnícke športovisko sultána Qabosa", ktorý bol obďaleč a mal som dosť. Za 4 OMR (160 Kč) som si stopol taxík, ktorý ma doviezol k trhu Matrah. Taxikár cestou rozprával, že mladí ľudia kašlú na islam a nechodia sa pravidelne modliť. Tak som mu povedal, že to je podobné aj u nás. Ako ma vyložil mal naponáhlo, pretože bežal do mešity splniť svoju modlitebnú povinnosť. Ja som sa zatiaľ prešiel vyprázdneným mestom. Nemá veľký zmysel byť v Maskate v piatok, pretože minimálne do tretej, kým som bol v meste, bolo všetko zavreté. Holt, ich nedeľa. Ale aspoň jedna kaviareň bola otvorená, tak som si tam kúpil vodu a vďaka nej ešte chvíľu vydržal obchádzať centrum. Cestou naspäť ma taxík vyšiel na 5 OMR. Inak taxikári v Maskate nemali vôbec taxametre. Cena je taká, akú človek vyjedná. Ale všeobecné pocity z Ománu mám dobré. Ľudia v meste pôsobili veselším dojmom než v Rijáde. Mešity boli krásne farebné. Dnes som v meste už ale dlho nevydržal. Po dvoch hodinách zo mňa slnko a obrovská horúčava vysali posledné zbytky energie. Zobral som si taxík späť na hotel tentokrát za 5 OMR. Na hoteli som si ešte dal čaj a relaxoval a čakal som na odvoz na letisko. Po príchode na letisko ma čakala prekvapujúca správa. Môj let presunuli o tri hodiny, takže ma čakalo dlhé čakanie na odlet späť do Rijádu.
 

 
Locations of visitors to this page