menu.gif
 
 

Doteraz sme zaznamenali návštev

prihlásenie


 
 
 
 
Rijád (Saudská Arábia)

Trinásty deň - sobota 10.5.2008
Už sa tu niekoľko dní snažím kúpiť klasickú kávovú džezvu, najlepšie medenú. Nejde mi to. Najbližšie k tomu som bol v Ománe, avšak tá, ktorú som videl bola nejaká divná akoby hliníková s veľmi fušersky upraveným vonkajším povrchom. Skúšam teda ďalej. Dnes som príliš fandil globalizácii a hľadal som džezvu dokonca v Carrefoure v Rijáde. Opäť neúspešne. Našiel som len nejaké teflónové Made in China a EU, alebo katastrofálnej kvality hliníkové z Turecka. Takže som zase nič nekúpil. Aspoň som našiel oddelenie, kde predávali korenia. Predávali to z veľkých plátených vriec. V blízkosti oddelenia bola nádherná vôňa rôznych korení. Odpísal som názvy nejakých, ktoré mali jasnú tabuľku, aby mohla Lucka z domu vybrať, ktoré by som priniesol domov.
Problém môjho projektu je, že ma sem poslali príliš neskoro. A tak tím, do ktorého som prišiel, už má skoro celú prácu urobenú a tú, ktorá zostáva pokryjú ľudia, ktorí prišli predo mnou. Ja od dnes začínam v novom tíme logistikov. Bude to ťažké, v tejto oblasti sa až tak dobre neorientujem, ale to zvládnem. Nakoniec ešte aj mám tento týždeň dokončiť prácu aj pre môj pôvodný tím. Tak či tak, toto ešte v tejto fáze nie je SAP projekt a tak by som v podstate rád vymenil toto za pekný SAP projekt kdekoľvek, najlepšie v Čechách. Ale z boja sa neuteká. Aspoň, že dávajú každý večer hokej.

Rijád časť Al Batha (Saudská Arábia)
 
Štrnásty deň - nedeľa 11.5.2008
Dnes sme s kolegom so Slovinska išli zháňať nejaké miestne sladkosti, ktoré chcel vziať domov. Opäť sme sa vybrali k pevnosti Masmak, v blízkosti ktorej je ďalší trh - Siwajqah. Okrem trhu som tu dnes objavil ešte nejakú strážnu vežičku a bránu - pozostatok bývalého opevnenia. Pochodili sme ten trh hore-dolu, ale sme opäť našli len obchody so šatami a hodinkami. Prevažne. Rozhodne nie nejaké sladkosti. Tak sme sa odtiaľ vybrali ešte pod "malú" vežu (Al Faissaliah) kde mal byť obchoďák. Chceli sme to spojiť aj s prehliadkou na veži. Obchoďák sme prezreli, na vežu sme sa dostali, ale sladkosti sme nezohnali žiadne. Inak táto veža nie je až taká vysoká, ale výhľad z nej je tiež pekný. Hore strašne fučalo a tak sme si to ale veľmi neužili. Večeru sme si dali vo fast foode dole v nákupnom centre a išli sme späť do hotela.
 

Pätnásty deň - pondelok 12.5.2008
Dnes som sa dozvedel, že starý kráľovský hrad, ktorý má byť prístupný niekde za mestom v púšti je možné navštíviť - ale len do 17. hodiny. V robote nás preložili na trináste poschodie. Je to tu hrozné. Tá klimatizácia mi lezie na nervy - fučí to tu ako šialené, normálne mi je zima na hlavu. Ale odkedy som sa posunul na druhý koniec stola je to lepšie. Cestou z práce som sa prešiel do nákupného centra Granada, preskúmať možnosti, kúpiť si nejakú vodu a išiel som oddychovať do hotela.

 

Šestnásty deň - utorok 13.5.2008
Dnes sme nakupovali vo fotoobchode u Sulejmana v časti Batha. Proste sranda, dojednávali sme cenu, handlovali a nakoniec sme teda nakúpili a platili kartami. Na faktúru napísal moje meno iba ako "Miloš" a sranda bola, keď sme mali podpísať bloček - zistili sme, že suma je len v arabských číslach. Tak sme tam chvíľu meditovali, že ako máme vedieť, či stiahli správnu čiastku. Nakoniec sa Sulejman vynašiel a poprosil jedného zákazníka, čo práve prišiel, aby nám povedal ako nezainteresovaný aké je tam číslo. Bol to Ind a potvrdil sumu, na ktorej sme boli dohodnutí.

Ale z obchodu sme s nemeckým kolegom Christianom vyšli celkom vysmiati. Tento spôsob obchodovania je naozaj zábavný. Potom sa nám prihodila čudná vec, keď sa jeden zákazník prihovoril Christianovi, že odkiaľ je a na odpoveď, že z Nemecka, začal predvádzať svoje obsiahle vedomosti - menovaním obrovského množstva nemeckých nacistov, Hitlera nevynímajúc. Keď sme z obchodu odchádzali, Christian celkom v pomykove poznamenal, že on tam menoval "všetkých tých nacistov". Myslím, že mu to bolo riadne nepríjemné. Večer sme ešte skočili na večeru do indickej reštaurácie - dal som si birjani a išli sme spať. Konečne sa blíži cesta domov.

Sedemnásty deň - streda 14.5.2008
Aj keď dátumovo zajtra, dá sa povedať, že dnes letím konečne domov. V práci bežný deň. Akurát dnes sme definitívne ukončili úlohu pre môj pôvodný tím a odteraz už budem naplno pracovať na novom pôsobisku. Dobre, že teraz idem na týždeň domov, aspoň si budem môcť dačo naštudovať. Zbalil som si v hoteli všetky veci a odložil ich na recepcii. Po návrate z práce som ich preložil ku kolegom do vily a išiel do nákupného centra Granada. Lucke som chcel kúpiť niečo, z čoho bude mať radosť, korenia a definitívne uzarieť problém s džezvou. Vyriešil som to tak, že som nakúpil korenia všetkého druhu, dve rôzne veľké misky aké majú v libanonskej reštike na Smíchove a našiel som aj nejaké pekné džezvy vyrobené v Turecku. Nie sú síce medené a nevyzerajú staro, ale sú pekné a budú funkčne snáď dobré. Času na výber všetkého som mal dosť, pretože nastal čas modlitieb a bol som teda v obchode zavretý bez možnosti odísť s nakúpenými vecami. Prešiel som sa ďalej po obchode a premýšľal, čo ešte zobrať Lucke. Po zaplatení som prešiel pár obchodov s arabskými tradičnými šatami, pár zlatníctiev ale nakoniec som nenašiel odvahu na takýto nákup a tak som našiel v obchode Traditionals drevenú krabičku, čosi ako peračník. Zvyšný čas po návrate do hotela sme prekecali s kolegom Martinom z Nemecka. Ukazoval mi pár fotiek z Indie a ja jemu fotky na našej stránke z Grécka a Slovenska. Potom sme si ešte zahrali biliard, kde som utŕžil zdrvujúcu prehru a hodinu pred polnocou ma čakal Sahibov kolega s taxíkom na letisko.

Osemnásty deň - štvrtok 15.5.2008
Ešte som si niečo kúpil na letisku na jedenie. A o druhej v noci sme vzlietli smerom na Istanbul. Prakticky okamžite po štarte som zaspal a zobudil sa až dvadsať minút pred pristátím. Na letisku som sa usadil do VIP lóže tureckých aerolínií, pripojil som počítač do elektriky a strávil 5 hodín čakania na prípoj písaním denníka a diskusiou s Igorom. Kúpil som ešte nejaké turecké sladkosti pre Lucku - lokum - a tešil sa na posledné dve hodiny letu domov. Tentokrát som v lietadle aj čosi pojedol a ešte si aj trochu pospal. Praha. Skvelé. Na colnici som ešte musel ukázať, čo to tam mám za sáčky v taške. Boli to moje korenia a hurá domov. S Luckou sme sa stretli o dve hodiny na Smíchove. Nasledoval týždeň doma.

Rijád - ťaví trh, kráľovský palác Diriyah a námestie Dira (Saudská Arábia)

Štvrtý a piaty týždeň - 23.5.2008 až 5.6.2008
Tentokrát som letel do Rijádu cez Frankfurt. Vo Frankfurte sme sa stretli hádam desiati kolegevia. Všetci sme mali namierené do Rijádu.
Konečne sa mi podarilo zohnať džezvičky. V hypermarkete Granada som sa spýtal v kaviarni na rohu. Pomohol mi nejaký barman z Filipín, ktorý mi ukázal obchod hneď vedľa kaviarne, kde ich bolo dostať. Mali aj arabské kanvice, tak som zobral aj tie. Nechal som mu tam Lázeňské oplátky Opavia, z čoho bol nadšený a po mesiaci keď som tam nakupoval znova, ma z diaľky zdravil.
Na prvý víkend sme objednali Sahiba, aby mne a poľským kolegom spravil malú prehliadku po Rijáde. Pozreli sme si vo štvrtok ťaví trh severovýchodne od Rijádu a opevnený hrad Al Diryah. Žiaľ do starého kráľovského hradu sa nám dostať nepodarilo, pretože tam prebiehala rekonštrukcia. Prešli sme sa v priľahlom parku, nezvyčajne zelenom, kde piknikovali arabské rodiny.

Rijád - Národné múzeum (Saudská Arábia)
Šiesty až desiaty týždeň - 13.6.2008 až 10.7.2008
Prvý víkend som sa rozhodol ostať v Rijáde. Chcel som si pozrieť miestne Národné múzeum. Podarilo sa. Bolo celkom zaujímavé a také svojské. Zaujala ma aj príhoda týkajúca sa fotenia. Pred návštevou múzea som sa motal asi hodinu a pol po námestí pred ním, ktoré bolo v tej dobe prázdne, porobil som kopu fotiek aj v tesnej blízkosti nejakých sekuriťákov a nikto nemal námietky. Vstupné do múzea bolo 10 SAR (40 Kč), exponáty sú rozdelené do siedmich častí - stvorenie sveta, nálezy z vykopávok, prorokova misia, život beduínov a dejiny saudského štátu. Videl som tam artefakty z Mada´in Saleh, čo je obrovské nálezisko na severozápade Saudskej Arábie, pozostatok po Nabatejcoch a v Lonely Planet ho nazývajú mladšou sestrou jordánskej Petry. Pôsobivá bola časť o prorokovej misii, kde bol jeho rodokmeň a cesta z Mekky do Mediny. Na nasvietenej stene v poloblúku boli úryvky z posvätného Koránu a v každej miestnosti sa pri vstupe zapla rozličná hudba. Celkom ma prekvapila tabuľka s arabským úryvkom a anglickým prekladom, že "Náboženstvom pred Alláhom je islam". Múzeum je fantasticky technologicky vybavené.
Po návšteve múzea, kým prišiel taxikár, som si sadol na lavičku a chcel som natočiť aj pofotiť zopár záberov s atmosférou námestia plného ľudí. Naschvál som sa usadil tak, aby som mal mešitu za chrbtom, keďže podľa informácií nie je povolené fotiť mešity. Urobil som pár záberov, podobný ochrankár, akí na mňa kašlali pred piatimi hodinami, kašlal na mňa aj teraz, aj keď musel vidieť, že fotím - keďže som sedel do 20 metrov od neho. Avšak kde sa vzali, tu sa vzali nejakí ďalší policajti. Tí mu začali najprv dohovárať, nech mi niečo povie, a keď videli, že sa nemá veľmi k činu, chopili sa iniciatívy sami. Prišli ku mne, to som už tak nejako pochopil, že asi bude lepšie kameru a foťák radšej v tejto chvíli schovať. Tak som ich schoval a skôr ako čokoľvek povedali, som sa opýtal, či je tu zakázané fotiť a oni, že áno. Tak som im povedal, že to nie je problém. Chceli pas. Dal som im ho. Kukali do toho ako puci a nakoniec sa opýtali, či som Američan alebo Brit. Povedal som im, že som zo Slovenska. Pozreli na seba. Zjavne nevedeli, o čom hovoríme, ale povedali že ok, vrátili mi pas a odišli. To už na mňa mával taxikár a išiel som do hotela. Myslím, že sa nič vážne nestalo, ale pekne ma to otrávilo. Konečne som v tom múzeu zohnal pohľadnice, ktoré za niečo stoja.
 

 
Locations of visitors to this page