Klub začal písať svoju históriu v lete roku 1991, keď pod vedením Ing. Alexandra Molnára vtedy ešte ako Súkromná hokejová škola Slovan Bratislava odohral dňa 28.11.1991 v Žiline prvé oficiálne stretnutie v ženskom hokeji na Slovensku. V tomto dvojstretnutí podľahli naše dievčatá súperkám zo Žiliny 0:8 a 1:10. Úspešnou strelkyňou historicky prvého gólu bola Michaela Kráčalíková. Už o mesiac neskôr zorganizoval náš klub v Bratislave-Ružinove dňa 28.12.1991 historicky prvý turnaj ženských družstiev zo Slovenska na ktorom sa okrem našich dievčat zúčastnili aj družstvá ŽHC Renomal Poprad, VM Košice, NKŽ Žilina, Topoľčany a výber Slovenska. Naše dievčatá obsadili 3.-4. miesto keď v semifinále nestačili na neskoršie víťazky turnaja z Popradu. V sezóne 91/92 skončílo naše družstvo na konečnom 6.mieste. Už v tejto dobe nastupovali za náš tím hráčky, ktoré sa neskôr presadili v Slovenskej reprezentácii : Ľuba Kožanová, sestry Zuzana a Miriam Zetkové, Jana Valentíková, Hana Branecká. V druhej sezóne sa dievčatám podarilo zložitým modelom súťaže prebiť až do finále, ktoré sa konalo 13.-14.marca 1993 v Topoľčanoch. Keď na záverečnom ceremoniáli preberala kapitánka Ľuba Kožanová diplom za celkové štvrté miesto mohol si náš klub zaznamenať zlepšenie o dve priečky v celkovom hodnotení oproti minulej sezóne, čo bol nesporne pekný úspech. Avšak záverečná prehra zo Žilinou 2:10 v boji o tretie miesto predznačila problémy v kádri, ktoré naplno vyplávali na povrch až v priebehu sezóny 1993/1994. V tejto sezóne začalo všetko podľa predstáv. Vynikajúce víťazstvo nášho klubu v základnej skupine potvrdzovalo vysoké ambície, ktoré sme mali vzhľadom na predchádzajúce výsledky a na to že sa podarilo udržať do značnej miery stály káder hráčok, ktoré sa už čomusi z hokejového kumštu stihlli priučiť. V tejto chvíli, keď sa zdalo, že úspechy zatienia problémy, prešli však len tri prvé kolá nadstavbovej časti a problémy ukázali svoju pravú tvár. Finančné problémy a nezhody medzi hráčkami a vedením vyvrcholili odstúpením zo súťaže a umiestnením sa na poslednom 14.mieste v celkovom hodnotení. Je veľkou škodou, že najlepšie rozbehnutá sezóna skončila najhorším výsledkom. Opäť sa však ukázala nezlomná vôľa dievčat prekonať všetky prekážky, ktoré sa im postavia do cesty a sezónu 1994/1995 pokračovali v pôsobení v najvyššej súťaži už pod terajším názvom Mestský hokejový klub žien DANUBE Bratislava. Prišlo k výmenám na trénerskom a organizačnom poste. Trénera pána Ing. Alexandra Molnára nahradil Ing. Roman Štamberský a klubu začal pomáhať vo funkcii manažéra bývalý špičkový medzinárodný rozhodca Ing. Boris Janíček. Sezónu sme začali na sústredení v Rokycanoch, kde sme sa zúčastnili na prípravnom turnaji. Ligovú súťaž sme rozbehli podľa predpokladov. Z druhého miesta v základnej skupine sme postúpili do finálovej a tu sme sa prepracovali zatiaľ k najlepšiemu výsledku v histórii klubu. Získali sme v konkurencii 13 tímov skvelé 3. miesto. Až teraz sme si však povzdychli, čo sme mohli v minulej sezóne dokázať, nebyť zbytočných problémov, nevediac, že prídu aj chvíle ťažšie. Po sezóne sme sa ešte zúčastnili na turnaji v Prešove a potvrdili úspešnú sezónu získaním prvého miesta. Na začiatku sezóny 1995/1996 prišlo opäť k zmenám na trénerskom poste. Ing. Romana Štamberského vystriedal Peter Dolník. Počas letnej prípravy sa k nám pridalo niekoľko nových dievčat, ktoré sme hneď pripojili k tímu na sústredení v Tatranskej Lomnici, kde sme odohrali prípravné zápasy s družstvom z Popradu. V tejto sezóne sa nám striedavo darilo i nedarilo. Veľká obmena kádra sa podpísala na kolísavých výkonoch tímu a aj napriek skvelým výkonom už reprezentačnej brankárky Zuzany Zetkovej sme obsadili "len" 5. miesto. Koncom marca 1996 v rámci prípravy na turnaj v Prešove sme zohrali dva prípravné zápasy s rozhodcami z Bratislavy. Následne sme úspešne obhájili minuloročné prvenstvo a opäť si priniesli z Prešova víťaznú trofej. Následkom rozpadu ženského klubu v Piešťanoch nás posilnili aj tamojšie dievčatá. V sezóne 1996/1997 za náš klub hrali dievčatá z celého Slovenska, ktoré prichadzali a odchádzali, takže sme nemali stabilný káder, výsledkom čoho bolo konečné 7. miesto v sezóne 1996/1997. Treba však pripomenúť jeden historický vysledok, ktorý sa nám podarilo dosiahnuť 12.1.1997. V zápase na našom domácom ľade sme porazili družstvo Liptovského Mikuláša rekordným výsledkom 27:0. Počas letnej prípravy na sezónu 1997/1998 sa nám zranila, následkom čoho nakoniec musela ukončiť svoju kariéru, reprezentačná brankárka Zuzana Zetková.

Od pamätného prvého stretnutia prešlo našimi radmi niekoľko hokejistiek, či už z Bratislavy alebo celého Slovenska. Medzi nimi sa nájde niekoľko reprezentantiek Slovenska, majsteriek Slovenska a dokonca aj jedna majsterka Rakúska. Na raste našich hráčok sa postupne podpísala skvelá práca niekoľkých trénerov so skúsenosťami nadobudnutými pri práci s bratislavskými mužstvami. Avšak po úspešných rokoch prišli roky plné problémov, hlavne finančných a tak na počiatku nového tisícročia v dobe 10. výročia pamätného prvého zápasu prežíva klub najťažšie chvíle vo svojej 10 ročnej histórii. Klub má po Slovensku na hosťovaní rad skvelých hokejistiek, má veľmi dobré kontakty s klubmi či už Slovenskej ligy ako aj s klubmi pôsobiacimi v hlavnom meste Rakúska, avšak vzhľadom na už spomínané finančné problémy mu nie je umožnené písať daľšie úspešné riadky jeho histórie.